Ako to všetko začalo?

V povojnových rokoch bolo badať v našom verejnom živote zvýšený záujem o ľudovú kultúru, o aktívne pestovanie a predvádzanie folklóru. Zásluhou obetavých ľudí, najmä učiteľov, sa miestny folklór začínal cieľavedome rozvíjať, dostával scénickú podobu, ožíval. Trenčianska oblasť patrí medzi najznámejšie folklórne oblasti Slovenska. V Kubre vznikla zásluhou učiteľky Štefánie Hajdukovej folklórna skupina už v r. 1934. Vychádzala z miestnych zdrojov a jej členom patrí zásluha, že vlastne prví poukázali na krásu ľudových zvykov, tancov a piesní. Kubranská národopisná skupina prežila aj druhú svetovú vojnu, zúčastnila sa na prvých slávnostiach v Strážnici v r. 1946 a na Poľnohospodárskej výstave v Prahe v r. 1948. V tej dobe už fungoval aj tanečný súbor trenčianskej Meriny vedený učiteľkou Annou Liptákovou. Tanečníci Meriny do značnej miery pochádzali z Kubry, takže kontinuita umeleckého zdroja i tanečného prejavu bola zachovaná. Členstvo súboru Meriny však tvorili aj niektorí študenti trenčianskeho gymnázia.

V školskom roku 1948/49 malo trenčianske gymnázium družbu s gymnáziom v Tábore. V máji 1949 prišli študenti z Tábora na návštevu do Trenčína a prišli aj s kultúrnym programom. V júni šli zasa trenčianski študenti do Tábora a tiež s kultúrnym programom. Iniciatívy sa chopili študenti, ktorí boli členmi súboru Merina a spolu s ďalšími ochotníkmi nacvičili niekoľko ľudových tancov. Z nadšenia môže vzniknúť súbor, ale bez vhodného umeleckého vedenia ani najväčšie nadšenie veľa dlho nedokáže. Bolo potrebné tento záujem a nadšenie študentov usmerniť a cieľavedome viesť, pretože keď sa nájde vhodný vedúci, medzi mladými ľuďmi sa nájde vždy dosť nadšených záujemcov. Tak to bolo i na trenčianskom gymnáziu, kde v tom čase pôsobila profesorka telesnej výchovy a zemepisu Eleonóra Kubalová.

Profesorka Eleonóra Kubalová začínala v r. 1945 na Učiteľskej akadémii v Levoči. Tamojší ochotníci každý rok naštudovali nejakú operetu, v ktorej bol potrebný aj tanec. V operetách hrali a tancovali aj študentky učiteľskej akadémie a tak požiadali svoju profesorku telesnej výchovy, aby ich ten tanec nacvičila. Vtedy prof. Kubalová vytvorila prvé tance, ktoré však s ľudovým tancom nemali ešte nič spoločné. Záujem o ľudové tance v nej prebudili pódiové vystúpenia stredoškolskej mládeže v Gottwaldove v roku 1946 a Poľnohospodárska výstava v Prahe r. 1948, kde vystupovala Živena (predchodca dnešnej Lúčnice) a rôzne folklórne skupiny. V jeseni 1948 sa zúčastnila školenia gymnastiky, rytmiky a ľudového tanca, čo jej dalo prvé hlbšie poznatky o ľudovom tanci. Tak sa v septembri 1949 vytvorili na oboch stranách, na strane študentov i na strane umeleckej vedúcej, predpoklady pre spoluprácu a zo vzájomných impulzov vzniká súbor.

O tom, aká bohatá bola kultúrna činnosť vtedajšieho študentstva píše aj Výročná správa za rok 1949/50. Na ústave boli 4 súbory: tanečný, spevácky, recitačný a divadelný. Tanečný súbor viedla a nacvičovala prof. Kubalová. Aká to bola úžasná aktivita vidno z toho, že v tom školskom roku malo trenčianske gymnázium len 325 žiakov. Že to nebola iba nejaká formálna činnosť vyplýva z ďalších riadkov spomínanej Výročnej správy. Okresného kola 2. ročníka STM v dňoch 1. - 5. marca 1950 sa zúčastnili všetky štyri súbory a všetky postúpili do krajského kola, z krajského kola postúpil do slovenského ústredného kola len tanečný súbor a nakoniec v celoštátnom kole STM v Brne v dňoch 30.6. - 4.7.1950 získal 2. miesto. To bol pre začínajúci súbor úspech nad očakávanie.

Prvým tancom, ktorý Trenčan nacvičil, bolo "Pásmo tancov, zo západného, stredného a východného Slovenska." Boli v ňom tance: ovsenák, metlový a vyhadzovaná zo západného Slovenska, dievčenské koleso a odzemok zo stredného Slovenska a karičky a krucené z východného Slovenska. Tance vznikali podľa materiálov zo školenia alebo z časopisov. Ďalších súťaží a prehliadok (od r. 1951) sa Trenčan pravidelne zúčastňoval už západoslovenskými a najmä tancami trenčianskeho regiónu, vždy sa prebojoval do celoštátneho kola a skoro vždy získal nejakú cenu, veľmi často prvú.

Prvým tancom, ktorý vznikol na základe vlastného výskumu, boli tanečné hry. Folklórny výskum trenčianskej oblasti sa stal hneď v prvých rokoch existencie súboru hlavným zdrojom materiálu. Výskum robila prof. Kubalová prakticky od začiatku. Nápomocní jej boli už prví členovia súboru, ktorí mali za úlohu vyhľadať vo svojom okolí a naučiť sa od svojich babiek, tetiek a iných príbuzných nové piesne, hry a tance a doniesť ich do súboru. Bol to akýsi kolektívny výskum a dôležitá bola aj zainteresovanosť členov súboru o folklór. Známa speváčka Lýdia Fajtová - Gavurová, vtedy ešte študentka a členka súboru, doniesla od svojich babiek množstvo piesní, ktoré sa stali kmeňovým repertoárom súboru. Ďalší výskum robila prof. Kubalová so svojim manželom. Dopravným prostriedkom bol najmä bicykel, záznamovým materiálom ceruza a papier, neskôr magnetofón. Výskumom v obciach trenčianskeho regiónu sa podarilo zachrániť mnoho tanečných prvkov a oživiť mnohé ľudové piesne, na ktoré sa už takmer zabudlo. Trenčan dodnes spracováva pôvodný folklórny materiál z vlastných výskumov.

Za 74 rokov svojej činnosti absolvoval folklórny súbor Trenčan viac ako 2450 predstavení doma i v zahraničí. Vystupuje najčastejšie pri rôznych kultúrnospoločenských príležitostiach v Trenčíne a jeho okolí, je každoročným účastníkom Trenčianskeho kultúrneho leta a Okresných folklórnych slávností na Mníchovej Lehote, účinkoval na benefičných koncertoch pre postihnuté deti, deti z detských domovov, na akciách poriadaných Maticou slovenskou, Červeným krížom a pravidelne vystupuje pre dôchodcov. Patrí medzi častých účastníkov Krajských folklórnych slávností v Krakovanoch a neskôr na Myjave (19x), Medzinárodného folklórneho festivalu vo Východnej (19x), Medzinárodného folklórneho festivalu v Strážnici (8x) a vystupoval na rôznych ďalších folklórnych festivaloch a národopisných slávnostiach v rámci celého Slovenska i Českej republiky. Účinkoval vo viac ako 30 rôznych televíznych reláciách, natočil 8 samostatných televíznych programov, nahrával pre slovenský rozhlas. Vytvorených bolo 110 choreografií, z ktorých približne 20 tvorí súčasný tanečný repertoár súboru.

Neoddeliteľnou súčasťou tanečnej zložky súboru je ľudová hudba a dievčenská spevácka skupina, ktoré rovnocenne dopĺňajú program a robia aj samostatné koncerty. V roku 1996 nahrali pre propagačné účely súboru MG kazetu, v rokoch 1999 a 2008 CD.

Byť členom súboru znamenalo okrem iného aj možnosť cestovať do zahraničia, čo pred pádom železnej opony bolo pre väčšinu ľudí prakticky nemožné. Pre mladých bol súbor jedinečnou príležitosťou vidieť svet.

Na zahraničných zájazdoch Trenčan uskutočnil 650 predstavení, tlieskali mu diváci v 31 krajinách Európy, Ameriky, Ázie a Afriky, niektoré štáty sme navštívili viackrát. Súbor reprezentoval v krajinách: Rumunsko, Rusko (4x), Maďarsko (4x), Nemecko (11x), Belgicko (7x), Veľká Británia, Taliansko (6x), Grécko (3x), Francúzsko (7x), Juhoslávia (2x), Irán, Rakúsko (3x), Luxembursko, Holandsko (4x), Dánsko, Bulharsko (2x), Španielsko, Izrael (3x), Česká republika (20x), Egypt, Turecko, Poľsko (4x), Fínsko (4x), Švajčiarsko, Portugalsko-Azorské ostrovy, Cyprus, Malta, Kanada, Taiwan, Indonézia a Čína. Mali sme možnosť vystupovať v takých mestách ako je Praha, Bukurešť, Moskva, Saratov, Brusel, Teherán, Viedeň, Barcelona, Kodaň, Atény, Varna, Tel Aviv, Betlehem. Každý zahraničný zájazd priniesol množstvo zážitkov a každý znamenal značné rozumové obohatenie členov súboru. Každý zájazd bol určitou výmenou kultúrnych hodnôt a prispel k vzájomnému poznaniu a zblíženiu ľudí.

Súbor spolu so svojimi vedúcimi prežil okrem úspechov aj viacero krízových období. Spôsobovali ich nielen odchod veľkých skupín študentov po maturite, ale aj častý nedostatok chlapcov (čo pretrváva aj dnes), problémy s hudbou (aj dnes chýbajú najmä záujemci o hru na cimbal a klarinet), reformy školstva, materiálne i finančné zabezpečenie, ba aj ideologické nezrovnalosti s vtedajšou vládnou mocou či svojské poňatie pojmu demokracia našou mládežou po r. 1989.

Od svojho vzniku je Trenčan školský súbor. Má to svoje výhody aj nevýhody. Výhoda je v tom, že nestarne. Existuje už 74 rokov, ale jeho členovia sú rovnako starí ako v dobe jeho vzniku, sú vo veku, v ktorom mládež hrá, spieva a tancuje s chuťou, pre vlastné potešenie. Nevýhodou je, že ako stredoškolský súbor má takú fluktuáciu svojich členov ako žiaden iný. Po maturite väčšina jeho členov odchádza na vysoké školy a nastupuje nová generácia. Za 2-3 roky sa vždy úplne vymení, okrem vedenia, celý súbor. Začínať vždy na jeseň s novými deťmi a dopĺňať nimi tých, ktorí ešte zostali po odchode maturantov, neustále sa snažiť o umelecký a výkonnostný rast súboru je nesmierne náročná práca, ktorú si nezainteresovaný človek len ťažko vie predstaviť. Práca v súbore je totiž práca naviac. Aj členovia súboru, aj vedenie si uvedomujú, že prvoradé je štúdium. Súbor, to je len záľuba, záujmová mimoškolská činnosť, ktorá ušľachtilým spôsobom vypĺňa voľný čas mladých ľudí.

Doteraz sa v súbore vystriedalo viac ako 1400 členov. Prví členovia súboru sú už dnes v dôchodku, v súbore pôsobili často aj ich deti a dokonca ich vnúčatá. Viac ako 50 členov Trenčanu po čase viedlo iné folklórne súbory, prípadne pracovalo vo vedení folklórnych súborov ako choreografi, pedagógovia tanca, primáši a vedúci ľudových hudieb.

Folklórny súbor Trenčan počas svojej nepretržitej činnosti už 74 rokov vedie svojich členov k poznávaniu folklórnych tradícií a umožňuje im získať trvalý vzťah ku vzácnym hodnotám slovenského národa, k ľudovej piesni, tancu, hudbe, krojom, zvykom. 74 rokov rozvíja ich estetické cítenie, vkus, pohybovú kultúru, spoločenské správanie a zmysel pre kolektív. 74 rokov vychováva celé generácie tanečníkov, muzikantov a spevákov, z ktorých mnohí pokračujú v tejto záľube aj po odchode z Trenčanu najmä vo vysokoškolských folklórnych súboroch. 74 rokov vychováva folkloristov, pre ktorých sa práca s ľudovým umením stala životným poslaním a mnohí z nich sú dnes známi a všeobecne uznávaní odborníci v jednotlivých oblastiach ľudovej kultúry. 74 rokov reprezentuje svoju školu, mesto a krajinu.